O autorovi

 

2005                            2006                              2007                             2007                                2008                            2009                               2010

   

2009                                                                                       2014

Tomáš Krivjanský

sa narodil 20. februára 1946 na Východoslovenskej nížine v Michalovciach, 

ako druhé dieťa rodičov Františka a Márie (rodenej Bykovej) Krivjanských.

Otec bol šofér ČSAD a zámočník ČSD. Mama sa starala o "troch chlapov" a chodila upratovať, aby vyžili.

Za svoje rozhodnutie byť lesníkom a poľovníkom vďačí bratrancovi Milanovi,
ktorý ho často brával do prírody pod Vihorlatom (medzi Michalovcami a Humenným) na hríby a rybačku.

Od malička mal záujem o zbrane. Detská nerozvážnosť a neopatrné zaobchádzanie s "poplašňákom"
mu zanechali na pamiatku črepinu v kolene, ktorá po operáciách v 15-tich a 55-tich rokoch si hovie v kolene doteraz.

Cez prázniny praxoval ako lesný robotník na Lesnom závode (LZ) Hrabušice (Slovenský raj), polesie Podlesok -1960 až 1963.
 
V rokoch 1961/62 absolvoval prvý ročník Lesníckej učňovskej školy v Revúcej (LUŠ).
 
Ďalej počas prázdnin praxoval ako taxátor v TANAPE (Tatranská Kotlina), polesie Šarpanec - 1964
a na LZ Ružomberok, LS Ľubochňa, polesie Nová Černová - 1965. 
 
Absolvoval Strednú lesnícku - technickú školu v Liptovskom Hrádku (SLTŠ), ktorú ukončil maturitou v roku 1966.
 
Po maturite nastúpil do pracovného pomeru
v Ústave pre hospodársku úpravu lesov Zvolen (ÚHUL), pobočka Žilina na pracovisko v Liptovskom Mikuláši,
kde bol vedúci Ing. Viktor Nemček so spolupracovníkmi Ing. Eduardom Grepelom a Ing. Vierou Višňovskou.
Ako taxátor spracovával Lesné hospodárske plány (LHP) spolu s porastovými mapami
pre LZ a LS Kráľovaný - 1966.

Po vojenčine v Českých Budějoviciach (1966-1968)
sa vrátil späť k taxácií.
Spracovával údaje LHP pre LZ Zakamenné, polesie Oravská Lesná a Mútne,
ďalej LZ Mošovce, polesie Blatnica, Gader, Rybníky a Turčianske Teplice - 1968.
 
V rokoch 1969/1970 bol technikom a asistentom v Arboréte Borová Hora (30 ha)
pri Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. 
Do arboréta podovážal na služobnej motorke (5 až 7 tisíc kilometrov mesačne),
takmer všetky dreviny, ktoré sa vyskytujú na Slovensku.
Dnes je z arboréta takmer 45-ročný les.
 
V roku 1970 sa presťahoval do Šenkvíc
a vrátil sa k predchádzajúcemu zamestnávateľovi ÚHUL Zvolen, pobočka Piešťany s pracoviskom v Pezinku.
Spracovával LHP pre LZ Trenčín, polesie Horné Sŕnie, Lesné hospodárske celky (LHC) Ľuborča a Antonštál pri Drietome - 1970,
LZ Dunajská Streda, LHC Gabčíkovo, Lesná správa (LS) Baka, LZ Komárno, LHC Čičov, LS Číčov, LZ Bratislava a LS Šamorín - 1971,
LZ Smolenice, LS Dobrá Voda a LS Planinka 1972.

Už počas štúdia na Strednej lesníckej technickej škole v Liptovskom Hrádku
sa so spolužiakom Ivanom Marošim aktívne venoval sokoliarstvu.
V tejto záľube pokračoval aj popri zamestnaní ako taxátor ÚHUL, v Arboréte pri VŠLD vo Zvolene,
a na Ústrednom výbore Slovenského poľovníckeho zväzu v Bratislave (obr. 1a).


Obr. 1a. Z
ľava: Ivan Maroši, Michal Dupkala a Tomáš Krivjanský zo SLTŠ v Liptovskom Hrádku spolu s MUDr. Jiřím Brdičkom 
a jeho synom Ivanom z Říčan pri Prahe na sokoliarskej akcii spojenej s prednáškou o sokoliarstve
a praktickým lovom v poľovných revíroch pri Brne v roku 1965.
 
Je jedným zo zakladateľov Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ (SKS pri ÚV SPZ).
Patrí k prvým šiestim skúšobným komisárom pre sokoliarsku skúšku, ktorých v roku 1971
vymenoval Ústredný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu:
Ivan Maroši, Ing. Vladimír Víťaz, Marián Poliak, Mikuláš Androvič, Peter Šomek a Tomáš Krivjanský.
 
Pre predmet III.: „Zákonné predpisy o sokoliarstve, ochrane prírody, ochrane voľne žijúcich živočíchov,
organizačný poriadok SKS a sokoliarske pravidlá lovu,
sokoliarstvo v našom spoločenskom zriadení, jeho vznik a vývoj“,
vypracoval prvé otázky s odpoveďami. 
Spolupracoval aj na vypracovaní Organizačného poriadku klubu.
Pri jeho založení začínal ako ekonómom, neskoršie bol tajomníkom, a aj predsedom klubu
s členským preukazom číslo 002/1971  (obr. 1 b, 1c). 
Členský preukaz č. 001/1971 patrí Ing. Ivanovi Marošimu.
 
 
Obr. 1b. Vonkajšia strana členského preukazu klubu.                                           Obr. 1c. Vnútorná strana členského preukazu klubu.
 
Je aj jedným zo zakladateľov Slovenského klubu sokoliarov v roku 2012,
kde zastáva funkciu viceprezidenta.
 
V roku 1972 absolvoval pred komisiou Ministerstva lesného a vodného hospodárstva,
ktorej predsedom bol Ing. Viliam Matuský, 
 
skúšku samostatného lesného hospodára.

V roku 1973 mu vedúci sekretariátu Ferdinand Ralbovský 
ponúkol prácu na oddelení poľovníctva na ÚV SPZ v Bratislave,
ktorého vedúcim bol Ing. Karol Kirner,
kde prebral oddelenie strelectva po Martinovi Kulichovi.
Na Ústrednom výbore Slovenského poľovníckeho zväzu pracoval od 1. 2. 1973 až do roku 31. 7. 1992 na odbore poľovníctva a strelectva.
Od roku 1983 do roku 1990 pôsobil ako vedúci odboru strelectva (obr. 2).
 

Obr. 2. Tomáš Krivjanský, vedúci odboru strelectva ÚV SPZ v pracovni.

Od roku 1975 bol členom odborovej komisie Federálneho ministerstva všeobecného strojárenstva ČSSR
pre odbory 545 + 546 poľovnícke a športové zbrane, strelivo a balistika.
 
V roku 1990 bol menovaný Federálnym úradom pre normalizáciu a meranie v Prahe
za člena hodnotiteľskej komisie č. 34, ktorá bola zriadená pri štátnej skúšobni č. 202,
Strojárenského skúšobného ústavu v Brne pre odbory výrobkov 545 + 546.
 
Pri práci v komisii spolupracoval s Československou skúšobňou zbraní a streliva pre civilnú potrebu v Prahe,
pod vedením Ing. Zdeňka Faktora a Jiřího Křižeka.
Spolupracoval aj s podnikom Presného strojárenstva v Uherskom Brode,
Zbrojovkou v Brne, Blanickými strojárňami Sellier & Bellot, n. p., vo Vlašimi,
ale najmä s Výskumno-vývojovým ústavom Závodov všeobecného strojárenstva (VVÚ ZVS) vo Vlašimi.
 
V rokoch 1976 a 1977 sa podieľal na riešení úloh Ranivosť guľovnicových striel
a Vplyv prekážky na dráhu strely guľových zbraní (Ing. Pastorek - Švejda, PaR 6-7/1979).

Spolu s Ing. Vojtechom Križanom a Ing. Jiřím Poncarom,
publikoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo (PaR) seriál Zbrane a strelivo (č. 8/1977-12/1982).
Poľovným hospodárom Slovenského poľovníckeho zväzu, PR ŠL a spolužiakom zaslal 1042 dotazníkov (obr. 3).
 

Obr. 3. Jeden z desiatich dotazníkov,ktoré zaslal priateľ Ján Žák,
dlhoročný poľovný hospodár PZ Vítek a pretekár v GM.
 
Vyhodnocovali sa v nich zásahy od parožia (škrabnutie, odstrelenie),
hlavy, oka, krku, chrbtice (v kohútiku, v strede, vzadu, škrabnutie tŕňa, tesne pod ňou),
kolena, lopatky, stehna, komory, na mäkko (pečeňový, ľadvinový, slezinový) a anál.
Vyhodnotené dotazníky odoslal do VVÚ ZVS vo Vlašimi.
 
 
O strelectve publikoval odborné články v PaR (č. 12/1974-4/1990),
v č. 5/1986-6/1990 publikoval seriál Naši majstri streľby.
Od roku 1996 až doteraz publikuje v rôznych časopisoch,
ale najmä v PaR, Našom Poľovníctve, Myslivosti a Lovu zdar
odborné články o strelectve, sokoliarstve a rybárstve.
V rokoch 2007 až 2009 bol externým spolupracovníkom PaR,
kedy publikoval v každom čísle jednu stranu o trhových novinkách
a dvojstranu o loveckých potrebách.
 
 
Je spoluautorom knihy Slovenské poľovnícke názvoslovie (druhé vydanie), kde spracoval heslá zo strelectva (obr. 4).
Vedúcim autorského kolektívu bol prof. Ing. Jozef Škultéty
(vydala Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p., v náklade 6 000 výtlačkov v roku 1985).
Obr. 4. Kniha Slovenské poľovnícke názvoslovie.
 
Spolu s Ing. Vojtechom Križanom je spoluautorom hesiel z poľovníckeho strelectva
v Poľovníckom náučnom slovníku, ktorého vedúcim autorského kolektívu bol hosťujúci profesor, doc. Ing. Pavol Hell, CSc.
Vydalo ho tiež vydavateľstvo Príroda v náklade 15 000 výtlačkov v roku 1988 (obr. 5).
Obr. 5. Kniha Poľovnícky náučný slovník.
 
V súčasnosti je členom autorského kolektívu vytvoreného s cieľom spracovať
Veľký poľovnícky náučný slovník,
ktorého vedúcim autorského kolektívu je doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc.
So zreteľom na úmrtie P. Hella je predpoklad jeho vydania veľmi nejasný.
 
 
Je autorom knihy Poľovnícke strelectvo, počet strán 308, tvrdá  väzba, rozmer A4 - 215x295 mm, hmotnosť 1 315 g,
vydavateľ EPOS s. r. o. Bratislava v roku 2005. Doteraz predaných takmer 4 000 výtlačkov. Skladové zásoby sú vypredané.
Kovolisty už neumožňujú dotlač, preto autor pripravuje jej reedíciu v roku 2017 (obr. 6).
Vyšla aj v českej verzii Myslivecké střelectví, počet strán 308, tvrdá  väzba, rozmer A4 - 215x295 mm, hmotnosť 1 250 g,
vydavateľ EPOS s. r. o. Bratislava v roku 2007. Doteraz predaných takmer 2 000 výtlačkov. Skladové zásoby sú vypredané.
S dotlačou sa neuvažuje (obr. 7).
 ​​
  Obr. 6. Kniha Poľovnícke strelectvo. Obr. 7. Kniha Myslivecké střelectví.  
 
Je autorom knihy SOKOLIARSTVO 1. diel História sokoliarstva, počet strán 208, tvrdá  väzba, rozmer A4 - 215x295 mm, hmotnosť 1 000 g,
vydavateľ EPOS s. r. o. Bratislava v roku 2007. Doteraz predaných takmer 1 500 výtlačkov (obr. 8).
Obr. 8. Kniha SOKOLIARSTVO 1. diel História sokoliarstva.
 
Je autorom knihy SOKOLIARSTVO 2. diel Naše dravce a sovy, počet strán 336, tvrdá  väzba, rozmer A4 - 215x295 mm, hmotnosť 1 450 g,
vydavateľ EPOS s. r. o. Bratislava v roku 2009. Doteraz predaných takmer 1 000 výtlačkov (obr. 9).
. 
Obr. 9.  Kniha SOKOLIARSTVO 2. diel Naše dravce a sovy.
 
Je autorom knihy FALCONRY Past and Present, počet strán 320, tvrdá väzba šitá, rozmer A4 - 215x295 mm, hmotnosť 1 425 g,
ktorú dal preložiť do Anglčtiny a sám vydal. Tlač Ing. Miroslav Mračko, EPOS s. r. o. Bratislava v roku 2014.
Limitovaná sérií 1 000 výtlačkov (obr. 10).
Obr. 10. Kniha FALCONRY Past and Present.
 
 
Pri pretekárskej  streľbe v guľovom trojboji (GM) dosiahol tieto najlepšie výsledky
malokalibrovkou:
- líška 98/100 bodov 16. 6. 1985 na súťaži ÚV SPZ v GM na strelnici v Trnave-Štrkoch (obr. 11);
Obr. 11. Líška 98/100 bodov s .22 LR.

a líška 98/100 bodov v roku 1987 na súťaži ÚV SPZ v GM na strelnici v Trnave-Štrkoch (obr. 12);
  Obr. 12. Líška 98/100 bodov s .22 LR. 
 
 guľovnicou .222 Remington:
srnec 96/100 bodov/100 m 22. 7. 1979 na súťaži ÚV SPZ v GM na strelnici OV SPZ Zvolen v Sliačskej doline (obr. 13);
srnec 86/100 bodov/100 m 11. 5. 1985 na Mestskej súťaži Bratislava-mesto v GM tiež na strelnici v Stupave;
Obr. 13. Srnec 96/100 bodov s .222 Rem. 
 
- diviak 88/100 bodov/100 m 7. 6. 1982 na oblastnej súťaži v GM na strelnici v Stupave (obr. 14); 
Obr. 14. Diviak 88/100 bodov s .222 Rem. 
 
guľovnicou ZKK 600 7 x 64 (poľuje s ňou doteraz): 
diviak 79/100 bodov (1 x 0) 2. 6. 1985 na oblastnej súťaži v GM na strelnici v Trnave-Štrkoch (obr. 15).
Obr. 15. Diviak 79/100 (1 x 0) so 7 x 64. 

Jeho najlepšie výsledky v guľovom trojboji (GM)

s guľovnicou .222 Remington 
v malom štandarde max. 300 bodov:
249/300 bodov -- III. VT SPZ (líška 73-2x0, srnec 89-1x0 a diviak 87/100 bodov)
na verejných streleckých pretekoch v GM o Zlatú pušku Banskej Štiavnice 21. 9. 1980 v Drieňovej;
 
vo veľkom štandarde max. 600 bodov:
515/600 bodov -- III. VT SPZ (1. líška 89-1x0, 2. líška 87-1x0, 1. srnec 93, 2. srnec 96, 1. diviak 70-2x0, 2. diviak 80-1x0),
na súťaži ÚV SPZ v GM 22. 7. 1979 na Sliači; (chýbal mu jeden bod k získaniu II. VT SPZ od 516 bodov).

  s guľovnicou ZKK 600 kaliber 7 x 64:
v malom štandarde max. 300 bodov:
246/300 bodov, III. VT SPZ (líška 81-1x0, srnec 81-1x0 a diviak 84/100 bodov) na Mestskej súťaži Bratislava-mesto v GM 11. 5. 1986 v Stupave.
 
V oficiálnom tréningu pred sústredením strelcov - reprezentantov SPZ
16. 5. 1981 na strelnici PZ Plášťovce v Horných Túrovciach
dosiahol svoj najlepší výsledok na diviaka 93/100 bodov/100 m guľovnicou .222 Remington (obr. 16).

Obr. 16. Diviak 93/100 bodov s .222 Rem.

Aktívne začal  loviť zver v roku 1971 s týmito vlastnými zbraňami: 

guľovnice:

ZKK 600 - 7 x 57, 7 x 64 (loví s ňou doteraz), ZKK 602 - .300 Winchester Magnum, ZKK 601 - .222 a .223 Remington a .243 Winchester; 
 
vlastní tiež guľovnicu:
Fr. Muller - Stockerau 8,15 x 46 R;
 
guľobrokovnice:
guľobroková kozlica BRNO 502 - 7 x 65 R/12 s výmennými hlavňami 12/12; 
 
malokalibrovky:
ZKM 571 (vlastní doteraz) a ČZ 511; 
 
 
brokovnice:
brokové kozlice IŽ 27 E 12/12, Brno 501.2 - 12/12, ZH 201 - 12/12, ZH 121 - 16/16 (vlastní doteraz) a samonabíjací Remington 20/65;
 
 
krátke guľové zbrane (vlastní doteraz):
ČZ 82 UB - 9 mm Makarov,  ČZ 83 UB - 7,65 mm Browning a ČZ UB "Z"  - 6,35 mm.
 
 
Do roku 2002 bol aktívnym strelcom v redukovanom trojboji (RT),
v ktorom v rokoch 1996 a 1997 zvíťazil v PZ Devínska Kobyla v Bratislave.
Pri účasti 12-tich družstiev PZ na Majstrovstvách MsO SPZ Bratislava- mesto
v malokalibrovkovom trojboji, zvíťazilo v roku 2002 družstvo PZ Devínska Kobyla v zložení:
Tomáš Krivjanský, Milan Slašťan a Ing. Martin Letko (obr. 17).
Obr. 17. Strelecký diplom za 1 miesto na Majstrovstvách MsO SPZ v RT družstiev 1. júna 2002 v Jarovciach. 
 

Na strelniciach pri nastreľovaní zbraní strieľal z takmer všetkých

u nás dostupných guľových a guľobrokových - kombinovaných zbraní (jednotnými strelami pri zisťovaní rozptylu),

ale aj brokových zbraní (hromadnými strelami pri zisťovaní krytia) a jednotnými strelami do brokovníc S Ball a S Ball Plastik).

 
Venoval sa 28 rokov chovu poľovne upotrebiteľných psíkov.
Mal Anglického setra - trikolór
a troch dlhosrstých trpasličích jazvečíkov.
Casper absolvoval duričské aj farbiarske skúšky malých plemien
na dohľadávanie raticovej zveri (obr. 18).

Obr. 18. Diplom Caspera zo Ždiarského polesia CS z farbiarskych skúšok malých plemien.

Jazvečíci pracovali so slovenským kopovom Harym, profesorom na diviaky, chovateľa Jozefa Krajčoviča.

Casperov syn Clif, pracoval s dvomi slovenskými kopovmi, Lobom a neskoršie Cerom, tiež Jozefa Krajčoviča.
Pridal sa k ním aj slovenský kopov Rony, kolegu v združení Milana Jablonického.
 
V 1860 hektárovom a neskoršie iba 1680 ha Poľovnom revíry Devínska Kobyla,
okolo ktorého vedú asfaltové cesty mestskej autobusovej dopravy v Bratislave,
strieľali v rokoch 1983 - 1987 od 80 do 103 diviačej, 10 kusov jelenej, 10 kusov danielej a 15 kusov srnčej zveri ročne.
 
Clif spolu s kopovmi hlásil diviaky. Na svoju odvahu doplatil pri diviačici s mláďatami v hniezde.
Potom ešte osem rokov poľoval po Slovensku s dvomi (8 a 6 cm) železnými klinmi v ľavej zadnej nohe
a veľa stehmi od MVDr. Stanislava Bučku, tiež člena PZ.

Od roku 1991 do 2008 bol súdnym znalcom v odbore lesníctvo, odvetvie poľovníctvo
a v odbore strelné zbrane a výbušniny, odvetvie strelivo a odvetvie strelné zbrane.
Od roku 1998 aj v odvetví posudzovanie strelníc.
 
 
V roku 1989 bol predsedom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu (KC VPN) pri aparáte ÚV SPZ v Bratislave.
Na mimoriadnom pléne ÚV SPZ dňa 3. 2. 1990 odstúpilo predsedníctvo aj Ústredný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu. 
Tajným hlasovaním bol zvolený Akčný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu (AV SPZ)
poverený zvolaním a prípravou mimoriadneho zjazdu SPZ.
Ako člen AV SPZ bol zvolený do riadiacej komisie mimoriadneho zjazdu SPZ.
 
Choroba a smrť otca ako aj, "neprajnosť partajníkov",
viedli autora k rozhodnutiu vzdať sa práce v AV SPZ, aj v riadiacej komisii dňa 23. 4. 1990.
Na mimoriadnom zjazde dňa 28. 4. 1990 sa zúčastnil už iba ako radový pracovník.
Po úraze a ročnej práceneschopnosti ukončil svoje pôsobenie na ÚV SPZ výpoveďou
a skončil na úrade práce ako nezamestnaný.

V rokoch 1992 až 1999 bol živnostníkom.
V rokoch 1993 až 1997 bol zároveň konateľom zahraničnej spoločnosti, s. r. o.
Potom bol znova nezamestnaný.
Neskôr pracoval ako nočný strážnik Ekoiuventy v Bratislave na Slavíne,
pracovník ochrany na polícii v Bratislave 
a dispečer zimnej údržby v Bratislave-Ružinove.
Potom bol znova nezamestnaný.
V súčasnosti si užíva dôchodok. 
 
Popri reedícií knihy Poľovnícke strelectvo zbiera poznatky,
aby pokračoval v písaní ďalšieho dielu sokoliarskej monografie
SOKOLIARSTVO 3. diel. Chov a výcvik dravcov (obr. 19). 
Obr. 19. Autor s mladým orlom skalným
Ing. Ivana Marošiho na hrade Rosenburg v Rakúsku v roku 2007.

 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Prečítané: 6979x